Mimovládky.sk

mimovládky pomáhajú

Protest Živeny, spolku slovenských žien

Živena, najstarší kontinuálne aktívny spolok žien na Slovensku, založený v roku 1869, ktorý tvoria ženy a muži z trinástich miestnych organizácií z celého Slovenska, cíti potrebu vyjadriť sa k súčasnej situácii pri tvorbe novej vlády Slovenskej republiky po parlamentných voľbách v roku 2020. Živena  a jej členky a členovia nemlčali pri aktoch bezprávia a nátlaku v 19. storočí,  v období, v ktorom ženy nemali žiadne práva, zasadila sa o získanie volebných práv pre mužov a ženy v roku 1918, vystúpila rázne proti šíreniu myšlienok „ľudáctva“, fašizmu na Slovensku ústami Zory Jesenskej v roku 1938, zúčastnila sa Slovenského národného povstania, komunisti ju od roku 1950 umlčali, ale v decembri 1989 znovu vystúpila z podzemia ústami Hany Zelinovej a nebude mlčať ani v 21. storočí.

Živena bola svedkom, keď politický režim Slovenského štátu v roku 1938, podporovaný reakčnými fašizoidnými silami spoločnosti, presadzoval ako svoje prvé kroky oklieštenie práv žien na ochranu ich zdravia a vzdelania. Všetky ženy mali okamžite odísť z vysokých škôl a vrátiť sa k sporákom. Živeniarky, napriek nebezpečenstvu šikanovania nebojácne vystúpili a protestovali verejne. Niektoré kroky režimu dokonca zastavili. A aj my musíme a chceme pokračovať v našej tradícii. Vždy sme pomáhali opusteným, slabým a dezorientovaným a v tom budeme pokračovať. Násilie v akejkoľvek forme musí byť trestané aj v našej spoločnosti. Nemôžeme pripustiť, aby na základe klamstiev,  výmyslov, zo zahraničia exportovaných nepravdivých informácií trpeli ďalšie desaťročia tie a tí, ktorí vychovávajú nové generácie a prispievajú podstatnou mierou k tomu, že Slovenská republiky je a zostane dobrým, pokojným a bezpečným miestom pre život nás všetkých.

Vo štvrtok 5. marca 2020 odoslala prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová Rade Európy stanovisko Slovenskej národnej rady o tom, že Slovenská republika odstupuje od procesu  ratifikovania Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Musela tak urobiť napriek tomu, že Slovenská republika bola jednou z prvých signatárov Dohovoru, ktorí ho na zasadnutí Rady Európy v Štrasburgu 7.apríla.2011 podpísali. Vyzývame preto všetky mimovládne organizácie, firmy, občianky a občanov SR, ktorým nie je ľahostajný postoj voči násiliu ako rakoviny, ktorá rozožiera našu spoločnosť a sťahuje ju do osídiel temnej minulosti, v ktorej si silnejší mohli osobovať právo týrať slabších a závislejších ako prejav moci nad nimi, aby sa k nám pripojili. Nemôžeme sa vzdať úsilia ozdraviť slovenskú justíciu, aby sudkyne a sudcovia, vyšetrovatelia a polícia prestali zľahčovať prejavy týrania, viditeľného či psychického, na ženách matkách, deťoch, senioroch, hendikepovaných ľuďoch, ktoré sa dejú denne za dverami domácností. Musíme vyvíjať naďalej tlak, aby sa nielen dodržovali už existujúce zákony SR, ale aby sme mali dostatočne vzdelaných a pripravených občanov, ktorí sa postavia proti návratu Slovenska do 19. storočia.

Všetkým živeniarkam od pani Pivkovej, cez Šoltésovú, Vansovú, Podjavorinskú až po Hanu Zelinovú vždy išlo o zásadné posuny v civilizačnom a kultúrnom vývoji slovenskej spoločnosti opretej o základné ľudské práva, garantované nielen našimi a medzinárodnými zákonmi, ale aj tlakom spoločnosti. V minulosti sme často prehrávali, aby sa ukázalo po desaťročiach, že pravdu sme mali my a naša snaha bola tá, ktorá sa nakoniec ukázala ako skutočná a pre blaho všetkých ľudí správna. Len škoda zmárneného času a niekoľkých tvorivých generácií, ktoré sme na tejto ceste neustáleho konfliktu medzi obdivovateľmi totalitných režimov a snahou návratu vysnených rajských časov stratili. Vedené touto krutou skúsenosťou protestujeme, aby sa v Slovenskej republike znovu presadzovali tendencie k obmedzovaniu našich základných práv nebyť bité, utlačované a týrané za dverami našich bytov a kancelárií. Nesúhlasíme so starou a vyžilou tradíciou „ čo je doma, to sa musí riešiť doma“. Násilie je stále rozšírené, tisíce žien mlčky trpia, pretože cítia nezáujem a ľahostajnosť okolia a s nimi trpia ich deti. Podľa anonymnej ankety, ktorú sme v Živene uskutočnili pred dvomi mesiacmi, považujú ženy za najväčší problém šikanu, násilie a psychickú agresivitu. A na to musíme reagovať protestom a obranou našich práv.

Ústredie Živeny, spolku slovenských žien

Magda Vášáryová, predsedníčka

Zdroj: http://zivena.net/?p=867

Close